zen

Žili raz dvaja mnísi, ktorí mali namierené do kláštora v Edó. Jeden z mníchov bol slepý a jeho druh mu slúžil ako doprovod. Práve stáli na okraji lesa, keď sa začalo stmievať. "Ničoho sa neboj, Džiró!", povedal mních, ktorý išiel ako prvý. "Musíme prejs lesom, v ktorom sú vraj strašidlá. Ale nič sa neboj, budem tvojimi očami a ochránim ťa pred všetkým zlým."

Keď sa obaja mnísi ocitli uprostred lesa, z krovia sa vyrútila ježibaba. Bola to stará bezzubá čarodejnica, strašná vládkyňa lesa. Bola obrovská, mala ohavný nos a krvou podliate oči. Okolo hlavy je viali špinavé šedivé vrkoče. Mala dlhé chudé ruky s ostrými pazúrmi a chlpaté nohy.

"Čo ti je, bratku? Nepočujem tvoj hlas a cítim, že sa potácaš skoro ako ja. Prosím ťa, ozvi sa."

Vidiaci mních bol však tak ohromený, že nevidal zo seba ani hláska. Strašná ježibaba mierila pramo k nim.

"Cítim, že ti nie je dobre", povedal slepec. "Neviem síce prečo, ale dovoľ mi, aby som teraz viedol ja teba. Opri sa o mňa." Slepec pevne chytil svojho druha a ťahal ho rovno smerom k ježibabe. Ohromená ježibaba videla, ako obaja idú k nej. Zdalo sa jej, že sa jej neboja a na jej ohavnosť nedbajú. Vyplazila na nich dlhý slizký jazyk, pohrozila im ostrými pazúrmi. Zbytočná námaha! Slepý mních viedol oboch rozhopdným krokom vpred. Zhrozená čarodejnica sa rozplynula vo vzduchu a naveky zmizla.

Tento príbeh núti k zamysleniu: Kto z tých dvoch bol vlastne postihnutý?