Bola raz malá opica ... , ale ako sa dostala do dojo (telocvičňa) Jagju Tadžimu, slávneho majstra meča, nikto nevie. Isté je, že nechýbala na žiadnom tréningu, motala sa medzi žiakmi a snažila sa ich napodobňovať.
Jedného rána prišiel do dojo akýsi rónin (samuraj bez pána) a požiadal majstra o možnosť študovať u neho umenie meča. Aby ukázal čo dokáže, navrhol, že si zmeria sily s hocikým. "Prijmem ťa za žiaka, ak porazíš moju opicu", povedal Jagju Tadžima. Rónina to prekvapilo, ale bol si sám sebou istý, tak súhlasil. Dostali cvičné drevené meče. Malá opica sa niekoľkokrát bleskurýchle otočila, pristála na pleciach svojho soka a vyrazila mu meč z ruky. Zmätený a dotknutý rónin opustil dojo.
Zanietene sa pustil do štúdia umenia meča. V osamelej pustovni sa zdokonaloval dňom a nocou. Tiež meditoval vsede, v zazene. A tak pomaly, mesiac za mesiacom pokračoval po ceste. Postupne sa zbavoval svojich falošných predstáv a pochybností. Oslobodil sa od vlastnej pýchy, túžob a strachu, jeho ego sa vytratilo a keď prekonal vlastné myšlienky, dosiahol stavu vyrovnanej mysli.
Uplynulo niekoľko rokov. Jedného rána rónin usúdil, že je pripravený. Znovu sa ohlásil u majstra Tadžimu. "Prišiel som si zmerať sily s malou opicou", povedal skromne. Priviedli teda opičku a dali jej drevený meč. Obratná a múdra malá opica urobila pár krokov, ale akonáhle zbadala bývalého rónina, teraz zbožného pustovníka, zahodila zbraň a vzala nohy na ramená.
"Vojdi", povedal majster, "a vítaj medzi mojimi žiakmi". Bývalý rónin sa len usmial, poďakoval mu a opustil jeho dojo.
Komentáre