Cisár Saga bol už starý a večné radovánky ho už unavovali. Zožieral ho tajný žiaľ, nemal totiž syna. Často opúšťal cisársky palác a navštevoval zenového majstra, ktorý žil ako pustovník v chatrči z konárov pri starej pagode v blízkosti hlavného mesta. Saga sedával na kmeni stromu a pozoroval mnícha, ako sa modlí a medituje, alebo ako nosí vodu a rúbe drevo.
"Už niekoľko rokov ťa sledujem, Rjóben, ako žiješ. Si činorodý, energický, veľkorysí a múdry. Ja starnem a nemám syna. Nechceš byť mojim nástupcom? Nechceš byť cisárom?"
Mních na tú ohromujúcu otázku neodpovedal.
"Predstav si, Rjóben, všetky tie radovánky, bohatstvo, neobmedzenú moc. Mohol by si dať postaviť napríklad palác alebo chrám so stovkou pagod, šíriť učenie zenu a jeho vplyv. Neláka ťa to?"
Rjóben odložil sekeru, upravil si rúcho a povedal: "Teraz pôjdem k rieke umyť si uši pošpinené tvojimi rečami", a odobral sa preč. Pri rieke stretol dedinčana, ktorý tam napájal svoju kravu.
"Ty si umývaš uši v túto dennú dobu?", prekvapene sa spýtal sedliak.
"Áno, pretože ich mám zašpinené od cisárovych rečí. Navrhol mi, aby som sa stal jeho nástupcom."
"Teraz už chápem, prečo sa umývaš. Ale v tom prípade nedovolím svojej krave, aby sa napila tak špinavej vody."
Provokácia, vyzývavosť, oslobodzujúci smiech - taký je zen. Mních nazerá rovnako na panovníka i na chudáka, na leva i na červíčka. Nikomu nezávidieť, nič nevlastniť, to je dokonalá sloboda.
Komentáre